Naši príbuzní bývajú v bytovke a so širšou rodinou zdieľajú doslova hospodárske panstvo. Kedysi to bol mlyn, preto tú chatu dodnes volajú Mlejn (keďže je to samota, ťažko rozhodnúť, do ktorej obce patrí:)). Dnes obsahuje dve obytné jednotky (v jednej z nich sme boli my), ohradu pre ovce, kurín (kde má svoje klietky aj menšia kolónia morských prasiat), včelín, kôlňu a ešte zopár miestností, kde visia po stenách rôzne železné nástroje. Alebo aj drevené (po takom čase už je dosť obtiažne rozoznať ich od seba).
Musím sa priznať, že keď som tam bola prvýkrát, pripadala som si doslova ako v skanzene. Totálne leháro bez telky, počítača, telefónneho signálu. Doobedia strávené buď chodením po hradoch a zámkoch alebo v hojdacej sieti s morčaťom na kolenách, vždy čerstvý obed, poobede buď pokračovanie v bádaní alebo rúbanie dreva. Alebo vychádzka cez poorané pole na poľovnícky posed, alebo vyrábanie príveskov na krk z paprade, alebo rozbíjanie zvyškov z obeda kladivom (pre sliepky), alebo len pokračovanie leňošenia v hojdacej sieti...
Minulý rok sme videli hrad aj zámok v Boskoviciach, boli sme v divadle s otáčavým hľadiskom v Českom Krumlove, boli sme nad aj pod zemou v Kutnej Hore (kde som mimochodom mala najlepšie jedlo v živote- kačacie prsia marinované v pomarančovej omáčke- oh GOOD LORD!), videli sme biele jelene v ohrade Žehušice, boli sme svedkami prestreliek, výbuchov a nespočetného množstva vrážd v Šiklovom Mlýne... Už ani sama neviem, čo všetko som videla.
Okrem iného som (väčšinou vďaka vlastnej skúsenosti) prišla aj na zopár veľmi užitočných rád, ktorých sa budem nabudúce pevne držať:
1. Predtým, ako idete strieľať na plechovkové terče, uistite sa, že za tými terčami nie je odložené kanoe.
2. Zaručený spôsob, ako prilákať ľudí z osem člennej rodiny do hojdacej siete, je pohodlne si tam ľahnúť a tváriť sa spokojne.
3. Pocit niečoho teplého a mokrého na nohe, akurát keď tam máte položené morča, nemusí byť vždy len "pocit".
4. Zuby sa dajú vybiť aj inak ako snahou troch ľudí s troma mucholapkami zabiť naraz čo najviac múch (v miestnosti pre dvoch). Trebárs si môžete dať gofri na kúpalisku.
5. Keď sedíte na streche a mama na vás z kuchyne zavolá "Skoč sem a oškrab mi zemiaky!", určite to nemyslí doslova.
A tiež sa nám s bratrancami podarilo usporiadať zopár súťaží:
1. Súťaž o najvystížnejšie meno pre morča: Mr. Jimmy President Očivyškrabko (otec lorda Šach Mata McSkasku Očivyškrabka).
2. Súťaž o to, kto bude pri naháňaní oviec najtrhlejšie mávať rukami a najhlasnejšie kričať: "Do chlíva!": súťaž skončila nerozhodne, pretože som kvôli nadmernému hluku nebola schopná počuť všetkých kandidátov.
3. Súťaž o najvytrvalejšieho čuníka. (Čuník je ten, kto sa celý deň neosprchuje. Nechcite vedieť môj rekord.)
4. Súťaž o to, kto počas cesty na a z Mlejna uvidí na lúke najviac srnčej zvery.
Sprevádzané niekoľkými poprvé:
1. Prvýkrát som chytila sliepku. Normálne je na to patent: najprv ju pritlačíte k zemi, aby neušla, potom ju zdvihnete do výšky (treba ju držať zboku a mať zachytené jej krídla), potom si ju celú obzriete a zistíte, že je vážne taká osratá ako vyzerá, a potom ju vyhodíte čo najvyššie do vzduchu, aby ste sa presvedčili, že naozaj nevie lietať.
2. Prvýkrát som kŕmila včely. To zmiešate vodu s cukrom vo veľkom vedre, vezmete varešku, poklepete ňou po všetkých úľoch a potom stojíte s vedrom v rukách, trasiete ním a kričíte: "večerááá!"
3. Prvýkrát som jedla také zemiaky, čo som zobrala krompáč a kôš, išla som si ich zopár vykopať do poľa, potom som ich umyla a uvarila (v šupke, potom sa posolia a pomastia, to je taká lahoda, že som nechcela mäso. A to sme mali divinu!)
Jednoducho dovolenka, na ktorú sa nezabúda:) Na budúci rok idem hoci aj stopom!